PREČO ČARDÁŠ DUPKANÝ?

·        Podľa informácii riaditeľky HNM v Prievidzi PhDr. Ivety Geczyovej  ČARDÁŠ patrí k tým tancom, ktorý síce nie je pôvodný, ale mal všeobecné rozšírenie a tešil sa obľube aj v slovenských regiónoch a výnimkou nebola ani horná Nitra.

·        ČARDÁŠ je párový tanec, pri ktorom sa tanečníci v postavení proti sebe voľne držia za ruky alebo tanečník drží partnerku v páse a ona zas  jeho za ramená. Tanec mal tri časti - pomalú, živú a rýchlu.

·        Jeho pôvod treba hľadať  v maďarskom prostredí  a ako módny tanec sa koncom 19. st.  a začiatkom 20. st. sa  rozšíril v historických krajinách bývalého Uhorska, teda aj na Slovensko.  V niektorých slovenských oblastiach sa tancoval so všetkými charakteristickými znakmi v rytmike, melodike a v pohybovej štruktúre.

·        Samotný názov – ČARDÁŠ – sa však používal aj pre označenie točivých tancov v rýchlom tempe.

·        V regióne HORNÉHO PONITRIA pri výskumoch bol ČARDÁŠ zaznamenaný vo viacerých lokalitách – Čavoj, Koš, Nováky, Veľká Lehôtka a ďalšie.  Pomalá časť čardáša sa často nazývala aj lašung a obsahovala dvojkročku (úkrok, príkrok, úkrok a zavŕšenie príložom), krútenie nohou a cifrovanie. V jeho ďalších častiach sa uplatňovala jednokročka a tiež krútenie a cifry (obvyklé bolo aj zarážanie pätami alebo striedavé prirážanie raz k jednej a raz k druhej päte). Pre označenie tancov v rýchlom tempe sa aj na hornej Nitre často používal termín čardáš.

·        DUPKANÝ ČARDÁŠ - prečo DUPKANÝ? Takto ho nazval jeden z najstarších členov folklórnej skupiny Hájiček z  Chrenovca Jozef Paulík (1915), ktorý si spoločne s inými staršími tanečníkmi pamätajú, ako si ľudia v 30. rokoch 20.st. zmodernizovali ľudovú sláčikovú kapelu o zvuk bubna, pričom ten tomuto tancu dodával výraznú akustickú podobu. Akustický efekt tanca vynikol aj podupkávaním na drevenom mostíku nad potokom či na naolejovanej dlážke v dedinskej krčme.

·        Prečože ty moja milá bosá chodíš - tak sa volá pieseň, na ktorú sa bude tancovať prievidzskom námestí. Tanec s týmto nápevom  má vo svojom scénickom pásme „Na mlynskom moste alebo My chceme hudbu s bubnom“ dedinská folklórna skupina Hájiček z Chrenovca-Brusna, ktorá za tento program získala aj jednu z cien na celoslovenskej prehliadke „Nositelia tradícií“ v roku 2000 v Rimavskej Sobote.

·        Keďže obľuba čardášu pretrváva dodnes a jeho rytmus vyhovuje i tým mladším,  organizátori tohtoročného ročníka tancujPD.eu sa rozhodli pre DUPKANÝ ČARDÁŠ, ktorý patrí aj  k dedičstvu našich predkov.